Cerca
Home > La puèšia ad Muratori > Òs-cia al Tabù!

Òs-cia al Tabù!
an m’ li arcurdèva pjó,
a pansè che da znéin,
a n’ò magnè un straséin.

Da la matèina a la séra,
a séra sla bäca néra,
e si dèint incatramèd,
ch’a parèva šdèntèd.

Im ciamèva sipulèin,
che cum ch’us sa bèin,
i dvèinta nér incióstre,
e mè pèz, a séra un mòstre.

Mo al Tabù lim piašèva,
una dré ch’èlta a li ciucèva,
fati ad pura rigurizia,
agl’jéra una dilizia.

In pratica un trunchèt,
tajèd in tènt tuchét,
fat cumè la curunzèina,
e’ grós còm ‘na pastéina.

Drèinta t ‘na scatlina,
tända, vérda, znina,
sa scrét sóra “TABÙ
………e vivrai di più”

Mo bèin a géva mè,
s’al gl’jaiuta a campè,
e sl’è véra ch’al fà bèin,
am li magn cumè e’ pèn.

Sa tènti ch’a n’ò ciucè,
èmenc a duvria campè,
zèint an e pasa,
ch’a n’ò magnè ‘na masa.

Ivano Aurelio Muratori

OSTA LE TABÙ!

Osta le Tabù,/ non me le ricordavo più,/ a pensare che da piccolo,/ ne ho mangiate un sacco.

Da la mattina alla sera,/ ero con la bocca nera,/ e coi denti incatramati,/ che sembravo sdentato.

Mi chiamavano seppiolino,/ che come si sa bene,/ diventano nero inchiostro,/ e io peggio, ero un mostro.

Ma le Tabù mi piacevano,/ una dietro all’altra le succhiavo,/ fatte di pura liquirizia,/ erano una delizia.

In pratica un tronchetto,/ tagliato in tanti tocchetti,/ fatti come la coroncina,/ e grossi come una pastina.

Dentro a una scatolina,/ tonda, verde, piccolina,/ con scritto sopra “TABÙ,/ ……………..e vivrai di più”.

Ma bene dicevo io,/ se aiutano a campare,/ e se è vero che fanno bene,/ le mangio come il pane.

Con tante che ne ho succhiate,/ dovrei campare cent’anni e passa,/ che ne ho mangiate tante.

Ultimi Articoli

Scroll Up