Tla mi baita in Carpègna,
am sò mès a šghè la lègna,
dòp ‘na zèrta quantità,
am sò dét: la sarà sà?
A jò dmand m’un tèl,
un su spasiunèd parèr,
u m’à dét: mo chisà!
E’ dipènd da e’ frèd ch’e’ fà!
La dmanda vala a fè,
me stròlg che truvarè,
tna cašina scalzinèda,
pròpie in véta la valèda.
Mè a jò fat sta dmanda:
e’ Signór che invèrne us manda?
Frèd, mòlt frèd u m’arspòst,
insäma un invèrne tòst.
Am sò dét fra mè: mo frègna!
E ò fat dl’èlta lègna,
incóra ‘na gran cadasa,
se mai e’ fós fréd ‘na masa.
A sò tòrne da l’indvèin,
per savè un po’ pjó bèin,
se sarà un fréd nurmèl.
Um diš na, écéziunèl!
Ò dét: quèst u m’insègna,
a tajè dl’èlta lègna,
a n’ò fat un strasèin,
e a sò tòrne da l’indvèin.
A jò dét cumè ch’a fè,
a dì d’un frèd da zlè?
U m’arspòst: mè a véd,
quel che tla vala e’ suzéd.
A faz al mi deduziòun,
e al cunseguénti prèvišiòun,
agl’jè èšati a te zur,
sa mè t pò stè sicur.
U jè un che da vint dé,
un fà èltre che tajè,
l’à fat tènt ad cla lègna,
da scaldè tót’ la Carpègna.
Per stè fat significhènt,
a prevéd un frèd furént,
dònca tót e’ fà prupénd
per n’invèrne trémènd.
Bòn a savès ò dét mè,
ai dèg ma clò da lasè ‘ndè,
mo al prèvišiòun li n’è cèri,
vó stròlg an batì a pèri!
Ivano Aurelio Muratori
L’ INDOVINO PREVEDE TANTO FREDDO
Nella mia baita in Carpegna,/ mi son messo a segar la legna,/ dopo una certa quantità,/ mi son detto: sarà abbastanza?
Ho chiesto a un tale,/ un suo spassionato parere,/ mi ha detto: ma chissà!/ dipende dal freddo che fa!
La domanda valla a fare,/ all’indovino che troverai,/ in una casina scalcinata,/ in cima alla vallata.
Io gli ho fatto questa domanda:/ il Signore che inverno ci manda?/ Freddo, molto freddo mi ha risposto,/ insomma un inverno tosto.
Mi son detto fra me: ma frègna!/ E ho fatto dell’altra legna,/ ancora una gran catasta,/ semmai fosse molto freddo.
Sono tornato dall’indovino,/ per sapere un po’ più bene,/ se sarà un freddo normale./ Mi dice no, eccezionale!
Ho detto questo mi insegna,/ a tagliare dell’altra legna,/ ne ho fatto una enormità,/ e son tornato dall’indovino.
Gli ho detto come fate,/ a dire di un freddo da gelare?/ Mi ha risposto: io vedo,/ quello che nella valle succede.
Faccio le mie deduzioni,/ e le conseguenti previsioni,/ sono esatte te lo giuro,/ con me puoi star sicuro.
C’è uno che da venti giorni,/ non fa altro che tagliare,/ ha fatto tanto di quella legna,/ da scaldare tutta la Carpegna.
Per sto fatto significante,/ prevedo un freddo furente,/ dunque tutto fa propendere,/ per un inverno tremendo.
Buon a sapersi ho detto io,/ gli dirò di lasciar andare,/ ma le previsioni non sono chiare,/ voi indovino non battete a pari!